pavlino

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Kedy príde moja mamka?

Neviem pochopiť ako sa niekto takto môže správať ku svojmu dieťaťu.

      Je to už par týždňov čo si lámem svoju hlavu nad vecou ktorú nedokážem pochopiť  a dať si na ňu uspokojivú odpoveď .  Stalo sa to pred pár týždňami keď bol náš syn par dni v nemocnici.  Začalo to tak že syna začal pobolievať žalúdok nechutilo mu jest začal neskôr vracať a keď sa napil a hneť to vyvracal vedeli sme že je to niečo vážnejšie. Verdikt lekára pokazený žalúdok dosť dehydrovaný do nemocnice na ifuzie. Bol tam celkovo dokopy tri dni. Samozrejme manželka si vzala z práce dovolenku aby mohla byť so synom čo najviac. Proste kvôli veku primár nepovolil žene byt tam cely deň, tak aspoň tam bola poobede u neho až na izbe počas návštevných  hodín a vždy sa jej podarilo uprosiť sestru aby mohla tam ostať ešte dlhšie až do večerných hodín. Nepochopím prečo sa upiera matkám byť s deťmi v nemocnici pri nich, veď sa to všade hovorí že dieťa znáša chorobu ľahšie keď je pri nemu  jeho matka ktorá sa o svoje dieťa poštára najlepšie. 

Hneď na  ďalší deň aj ja šiel za svojím synkom do nemocnice na návštevu. Vojdem dnu a vidím ako syn leží na posteli  infuzia  mu pomalý steká, manželka sedí pri ňom na stoličke pri posteli a vedľa nej sedí malé smutné dievčatko. Pozerá na mňa smutnými zaplakanými očkami.  Ešte vravím manželke zo srandy že čo to sa na ňu prilepilo v nemocnici môže človek chytiť všeličo. Žena pohladká dievčatko po vlasoch a po chrbte, povie prestaň ona je smutnučká lebo nebola pri nej dnes jej mamka. Ja jej hovorím no tak čav ako sa voláš nebuď smutná veď príde zajtra možno dnes nemohla. Ona len zo seba trasľavým plačom so slzami na krajíčku povie kedy príde moja mamka? Od ženy som sa dozvedel že sa volá Julka. Porozprávala mi že už sa stihli zoznámiť i pohrať sa  spolu a aj pokresliť. Ja som jej ešte pochválil akú ma peknú pyžamku a kopu plišákov na posteli. Večer keď sme ležali s manželkou v  posteli tak sme sa rozprávali že ju nechcela pustiť Julka domov prosila ju aby tam ostala pri nej. Na druhy deň som bol v práci tak som za synkom nebol ale manželka bola a večer mi vravela že sa to opakovalo z Julkou zase keď prišla manželka za synom do izby tak Julka vyhŕkla že prišla si aj ku mne na návštevu? Budeme sa hrať?

  S manželkou sme hútali nad tým, prečo matka nepríde dva dni za svojim dieťaťom.  Čo ma až také dôležite že je to prednejšie ako vlastné dieťa. Prišli sme na jednu vec ktorú sme uznali že je to reálny dôvod. Možno Julka silno plače pri odchode rodičov a tak zvolili taktiku že radšej neprídu na návštevu aby sa silno nerozrušila.  No na ďalší deň keď prepúšťali syna domov Julka jej povedala že čí si ju žena nechce zobrať zo sebou domov tiež. Manželka sa pýtala sestričky o Julke, ta jej povedala že Julka je tu už týždeň a zajtra už pôjde domov ale že rodičia u nej vôbec neboli na návšteve a ani sa o nej telefonicky nikto neinformuje.  Neviem pochopiť  ako sa niekto takto môže správať ku  svojmu dieťaťu. Veď keď sme ho priviedli na svet tak my sa oňho musíme starať. No kto iný keď nie rodičia.

                                                                                                                                                                                  pavlino


Zo života | stály odkaz

Komentáre

  1. že sa jedenkrát môže niečo pritrafiť
    to človek v tomto svete vcelu pochopí, ale apsoň zavolám, spýtam sa a tak ... ale aby niekto týždeň neprišiel za vlastným deckom do špitálu?
    Z toho mi veru ide tiež rozum na prechádzku ....
    publikované: 26.02.2010 06:05:44 | autor: Petula (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Pavlino, dúfam, že synček je v poriadku.
    K správaniu matky, ktorá nepríde za dieťaťom keď je choré je to neospravdlniteľné ani jeden deň. Neviem to pochopiť. No skúsim, veriť , že Julka sa dostala domov a všetko je aspoň v akomsi relatívnom poriadku. Prajem príjemný deň.
    publikované: 26.02.2010 08:41:50 | autor: z-a-r-a (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Tie deti sa volajú
    samorasti..
    Niekedy mám pocit že sú viac pripravené na život ako ostatné.. a týrajú zvieratá.. :)
    dnes som nejaký znechutený..
    publikované: 26.02.2010 08:51:21 | autor: iviak (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Iviačik.. ani sa nedivím, že si znechutený, dnes je také nechutné ráno
    hmm, to že sú viac pripravené deti samorasty na život, je asi aj možno pravda, ale všetko je to len o rodičoch a ich ruke kede a dokedy ich vedie .
    publikované: 26.02.2010 08:57:38 | autor: z-a-r-a (e-mail, web, autorizovaný)
  5. pavlino
    pobudla som si so synom tiež v nemocnici, za príplatok som tam aj spala a tiež som videla kadečo... chlapček z vedľajšej izbičky po slepáku darmo kričal, že chce cikať, nik ho nepočul, tak som ho obriadila a mamička prišla aj s ocinom poobede na chvíľočku, veľmi pekná, udržiavaná a potom si išli užívať slobodu bez dieťaťa... takých je dosť...čo už, chráňte si chlapčeka, rastú rýchlo a neľutujte ani chvíľku navyše s ním...:-)))
    publikované: 26.02.2010 16:10:55 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  6. ...
    No synček je v poriadku. Čo sa týka príplatku tak áno ale je to vekovo obmedzene proste do určitého veku. SAMORASTI no potom sa nečudujme sa že ako sa tie deti správajú keď budu dospeli citovo zakrpateni.
    publikované: 26.02.2010 20:10:12 | autor: pavlino (e-mail, web, autorizovaný)
  7. aj nas syn bol tri dni
    v nemocnici, bolelo ho brusko, nechali ho na pozorovanie, mna nechceli...bol v predskolskom veku, ked ho odo mna odnasali, myslela som, ze nedojdem domov...velmi to bolelo, velmi som sa bala, ako to bezo mna zvladne...celu noc sa so mnou manzel hadal, preco som tam neostala nasilu...na druhy den sme za nim sli, presedeli pri nom cele popoludnie a vecer sa moj muz presmykol cez balkon, celu noc sedel pri synovi. Desat hodin tam nenazrela sestricka, hoci syn bol maly a sam na izbe...na dalsi den sme ho zobrali domov na reverz...deti by nemali byt same , nemali by nikdy pocitit opustenost, strach...
    publikované: 26.02.2010 20:28:22 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. pekný
    a zasa smutný príbeh, aj keď mne nie nepochopiteľný. Moja švagriná má dve deti a len dcéru si všímala, syna zanedbávala. A ten syn, si hľadal niekoho, tak ako Julka, kto by mu matku nahradil. Aj ke´d nadiaľku, občasné návštevy, letné prázdniny,našiel ju
    Matky nemôžu dať svojim deťom to, čo ony samy nedostali. nevedia to.
    publikované: 28.02.2010 19:45:34 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014